Púpavový med

Púpava lekárska je liečivá od korienkov až po kvety. Všade naokolo je rozkvitnutá táto žiarivá, ale často prehliadaná bylinka. Tak som sa rozhodla to zmeniť prípravou púpavového medu z púpav na lúke ďaleko od znečistenia. Je veľmi zdravý a tiež ho môžeme podarovať v peknom malom poháriku ako zaujímavý a milý darček.

Pri trhaní kvietkov okolo mňa bzučali stovky včiel robotníc, ktoré zbierali nektár a peľ. Viete vlastne, čo to peľ, nektár a med je? Alebo materská kašička či propolis? Ak ste si odpovedali, tak sa presuňte rovno k receptu, ak nie, tak môžete čítať ďalej: ;)

Peľové zrnko je rastlinná samčia pohlavná bunka. Pre včely je peľ spolu s medom zdrojom potravy, pri zbieraní ho pomocou slinných výlučkov prilepujú do peľových košíčkov na poslednom páre nôh. Aby náš organizmus dokázal peľ úplne využiť, musí prejsť fermentáciou, čiže štiepením v mede, najlepšie po dobu dvoch dní. Peľ je úžasným zdrojom vitamínov, enzýmov, bielkovín a iných prospešných látok, tak ako aj včelie produkty.

Nektár je sladká šťava tvorená najčastejšie na kvetoch, ale aj iných častiach medonosných rastlín. 

Niektoré druhy vošiek vyciciavajú rastlinné šťavy, ktoré prejdú ich tráviacou sústavou a vylúčia ich na časť rastliny. Vtedy pribzučia včielky a tento výlučok, čiže medovicu zozbierajú.

Med sa vyrába zbieraním a zahusťovaním nektáru alebo medovice včielkami.Včela si uloží zozbieraný nektár alebo medovicu v medovom vačku v brušku a v úli ho predá ďalšej včele. Toto sa zopakuje niekoľkokrát, až sa pôsobením enzýmov tvorí med, ktorý včela uloží do bunky plástu na "horšie časy". Ak chceme v mede zachovať všetky živiny, nesmieme ho zahriať na teplotu vyššiu ako 50 °C.

Materská kašička je sekrét, ktorý sa tvorí v hltanových žľazách robotníc. Kŕmia ňou larvy počas prvých dní života, kráľovnú po celý život. Včelári ju odoberajú z materskej bunky, v ktorej sa vyvíja kráľovná. Materská kašička zvyšuje imunitu, pomáha pri celkovom vyčerpaní a pri hormonálnych výkyvoch.

Propolis je živica z púčikov stromov, ktorú včely zbierajú a využívajú ho ako tmel a leštidlo v úli. Je výborným prostriedkom pri boji so zápalmi, na popáleniny a pri hojení rán.

Na fotke je pekne vidieť včielka s peľovými košíčkami na poslednom páre nôh.

Okrem púpavových kvetov (časť som dala usušiť na čajík) sme si nazbierali aj mladé lístky nabité živinami, ktoré sú iba mierne horké, a tiež listy skorocelu. Natrhali sme ich do šalátu a tešili sa z jari. :)

Čo treba:

400 g kvalitného medu (280 ml)
50 kvetov púpavy

Postup:

Kvietky potrháme a poriadne zmiešame s medom. Takto necháme prikryté stáť na chladnom mieste dva dni.
Po dvoch dňoch med prelejeme do ohňovzdornej misky a vo vodnom kúpeli pomaly zahrejeme na teplotu cca 50 °C. Ak nemáme teplomer, tak teplotu môžeme skúsiť prstom - med je teplý a prst začne len mierne páliť až po 7 sekundách. Týmto spôsobom  med skvapalnie a cez sitko sa lepšie precedí. Pomôžeme si stláčaním zmesi na sitku lyžicou.

Med skladujeme v uzatvárateľnom pohári na chladnom a tmavom mieste niekoľko týždňov, nakoľko má vynikajúce konzervačné vlastnosti.